V ôsmej triede mi prestalo chutiť učenie a chodenie do školy. Netrvalo dlho a mamu predvolali do školy. Tváril som sa akože je to len nejaké nedorozumenie. Ďalší deň, som radšej ráno išiel do školy, učiteľka matematiky mi nariadila, aby som jej priniesol k stolu ukázať úlohu. Nestačila sa ma ani opýtať, prečo ju nemám urobenú, keď do triedy vošiel riaditeľ školy v doprovode strýka. stuhla mi krv v žilách. To nesvedčilo k ničomu dobrému. Tak ty si nerobíš úlohy? nahnevane a s prísnym tónom v hlase hovorí strýko? Ktorou rukou si mal písať úlohu? Mierne som nadvihol pravú ruku. Riadne ju nadstav a otvor dlaň, zo stola vzal laminátové ukazovatko a šibol s ním cez dlaň ruky. Auuu zaskučal som. drž tú ruku okríkol ma strýko, a na dlane dopadla ďalšia rana....po piatich úderoch po pravej dlani som si mal vystriedať ruky. Aj tu som dostal päť štipľavých rán. Trel som si boľavé dlane o seba. No to už strýko preberal s učiteľkou a riaditeľom moju neúčasť na vyučovaniach.
Ták, ty sa nebudeš učiť? znovu sa osopil na mňa strýko. Daj mi opasok z nohavíc. Nechcel som odporovať, lebo som si bol vedomí, že to bude ešte horšie. Rozopol som opasok a prudkým pohybom so ho vytiahol s pútok nohavíc. nohavice sa uvoľnili a klesli po kolená a ja stál v hnedých pančucháčoch. V triede sa ozvalo pár chichúňajúcich sa chalanov. Aj tie gate si spustí po kolená. Prosím to nie? hovorím polohlasne strýkovi. Uvedomil som si, že dnes nie je telocvik a ja som si pod pančucháče nezobral trenírky. No strýko nereagoval na moje prosby a stiahol mi pančucháče sám. Triede som ukázal môj holý zadok a riaditeľovi s učiteľkou môj predok. Strašne som sa hanbil. Chyť sa stola, nahol som sa mierne dopredu a chytil učiteľského stola, pred celou triedou som dostal prvých rýchlo za sebou nasledujúcich rán mojím koženým opaskom. Vedel som že sa nesmiem pustiť, tak som, jajkal podskakoval ale rukami som sa pevne držal stola...asi po 30 ranách som to nevydržal, pustil som sa a začal som si šuchať zadok... Všimol som si neskrývanú radosť učiteľky, ktorá pozorne sledovala moje poníženie a trest. Obleč sa, povedal strýko asi po päťdesiatich ranách a hodil opasok na zem. Celý červený od hanby , so štípajúcim zadkom a dlaňami som si išiel sadnúť na miesto do lavice. Po hodine ma učiteľka vyzvala, aby som išiel s ňou. Zastavili sme sa pred riaditeľnou, zaklopala a vošli sme dnu. V riaditeľni bol ešte stále aj strýko. Mal som z neho neskutočný strach a roztriasli sa mi nielen kolená ale aj hlas.
Dal som súhlas, v mene tvojej matky, že ťa môžu trestať aj telesne, ak neprídeš do školy, prídem znova, a to divadlo čo tu s tebou urobím, nechci zažiť. Dnes to nebolo nič čo si zažil. Sľúbil som, okamžitú nápravu. Učiteľka mi nariadila prísť do jej kabinetu po skončení vyučovania.
Po návrate do triedy som sa nevyhol množstvu posmeškov, najradšej by som zmizol zo školy, no bál som sa ďalších následkov od strýka.
Ták, ty sa nebudeš učiť? znovu sa osopil na mňa strýko. Daj mi opasok z nohavíc. Nechcel som odporovať, lebo som si bol vedomí, že to bude ešte horšie. Rozopol som opasok a prudkým pohybom so ho vytiahol s pútok nohavíc. nohavice sa uvoľnili a klesli po kolená a ja stál v hnedých pančucháčoch. V triede sa ozvalo pár chichúňajúcich sa chalanov. Aj tie gate si spustí po kolená. Prosím to nie? hovorím polohlasne strýkovi. Uvedomil som si, že dnes nie je telocvik a ja som si pod pančucháče nezobral trenírky. No strýko nereagoval na moje prosby a stiahol mi pančucháče sám. Triede som ukázal môj holý zadok a riaditeľovi s učiteľkou môj predok. Strašne som sa hanbil. Chyť sa stola, nahol som sa mierne dopredu a chytil učiteľského stola, pred celou triedou som dostal prvých rýchlo za sebou nasledujúcich rán mojím koženým opaskom. Vedel som že sa nesmiem pustiť, tak som, jajkal podskakoval ale rukami som sa pevne držal stola...asi po 30 ranách som to nevydržal, pustil som sa a začal som si šuchať zadok... Všimol som si neskrývanú radosť učiteľky, ktorá pozorne sledovala moje poníženie a trest. Obleč sa, povedal strýko asi po päťdesiatich ranách a hodil opasok na zem. Celý červený od hanby , so štípajúcim zadkom a dlaňami som si išiel sadnúť na miesto do lavice. Po hodine ma učiteľka vyzvala, aby som išiel s ňou. Zastavili sme sa pred riaditeľnou, zaklopala a vošli sme dnu. V riaditeľni bol ešte stále aj strýko. Mal som z neho neskutočný strach a roztriasli sa mi nielen kolená ale aj hlas.
Dal som súhlas, v mene tvojej matky, že ťa môžu trestať aj telesne, ak neprídeš do školy, prídem znova, a to divadlo čo tu s tebou urobím, nechci zažiť. Dnes to nebolo nič čo si zažil. Sľúbil som, okamžitú nápravu. Učiteľka mi nariadila prísť do jej kabinetu po skončení vyučovania.
Po návrate do triedy som sa nevyhol množstvu posmeškov, najradšej by som zmizol zo školy, no bál som sa ďalších následkov od strýka.