Bolo mi skoro 14 rokov, keď sa do našej dediny nasťahoval starý pán Braun, do prerobeného starého domu. Začali sa šíriť po dedine reči, že je to vojenský holič na dôchodku, ktorý by si u nás rád otvoril vlastné holičstvo. Dospelí muži to chválili, žeby už nemuseli chodiť do mesta. Ale mi chlapci sme o neho nejavili záujem, nakoľko sa každý z nás snažil mať čo najdlhšie vlasy, ktoré mali prekrývať uši a vzadu aby boli čo najviac cez golier.
Dedinou sa ako blesk šíri správa, že už v túto sobotu ráno otvára svoje holičstvo pán Braun a v tento prvý deň chlapčenský strih bude s 80% zľavou a bude len za 1 korunu. Táto správa potešila všetkých rodičov v dedine.
V sobotu včas ráno mňa a aj môjho 10 ročného brata budí mama aby sme sa rýchlo stali, obliekli sa a naraňajkovali. cestou z domu nám oznámila, že ideme navštíviť pána Brauna , začal som špekulovať, aby sme vydržali bez strihania sa, no mama nepovolila. Už sme sa blížili k holičstvu, keď oproti nám bežal chlapec, ktorého hlava bola biela len na vrchu mal krátke čierne štetinky. Drgol som do brata, nie je to tvoj spolužiak? Ten s otvorenými ústami od úžasu súhlasne prikývol. Ja som rozmýšľal, ako poviem že stačí len skrátiť....Vstupujeme do holičstva. Holič končil strihanie asi sedem ročného chlapca, ktorý tam bol so svojím otcom. Ďalší, zvolal holič. Bež si sadnúť, posúrila ma mama. Neochotne si sadám do kresla, kým holič pripína plachtu u krku, do holičstva prišli traja bratia o niečo mladší ako ja so svojím otcom a vzápätí i spolužiak tiež s otcom. Ako to bude, mladý pán? Začínam vysvetľovať, že len skrátiť asi centimeter, no mama povie, ten chlapčenský za korunu. Chcem vstať a protestovať, no silná ruka holiča ma pritlačila späť do kresla. Rozčesal moju hrivu, prudko zaklonil moju hlavu, až ma nadvihlo v kresle. Priložil nožnice na moje čelo cítim na hlave mierne brnenie Nožnice smerujú hore po hlave, po asi piatich, šiestich pohyboch odložil nožnice. Nadvihol som hlavu a s hrôzou som zistil že na vrchole hlavy mám asi centimetrové štetiny vlasov. No to už holič tlačí hlavu doľava, ucho sa mi opiera o plece. Cítim ako druhé nožnice sa zasekli do mojich vlasov pri pravom uchu a smerujú smerom hore, v zrkadle vidím biely pruh kože hlavy a počujem smejúcich sa chalanov, ktorý pozorovali moje strihanie. Holič mi tlačí hlavu dopredu, brada sa mi vrýva do hrude, moja pravá strana hlavy je úplne biela, nožnice už cítim na krku a postupujú na vrchol hlavy. So slzami v očiach čakám na dokončenie aby som mohol čo najrýchlejšie behom utiecť domov. To sa mi už belie koža hlavy aj nad ľavým uchom. Po krátkych úpravách nožnicami, prichádza na rad pena a britva. Holič vezme zrkadlo postaví sa s ním za mňa aby mi ukázal výsledok, jeho práce. Moja biela hlava mi strašne pripomína hlavu bežiaceho bratovho spolužiaka, ktorého sme stretali na ceste do holičstva. Holič odopol plachtu a ja som chcel vyštartovať behom domov, no mama skríkla na mňa : tu budeš čakať!!! Začal som odporovať, no pre útekom ma zastavila matkina dlaň, ktorá pristála na mojom líci. Doma si to rozoberieme. Toto všetko vyvolalo výbuch smiechu v holičstve, ktoré už bolo plné čakajúcich chalanov a ich rodičov. Musel som ostať stáť pri mame v blízkosti holičovho kresla, v ktorom ma striedal plačúci brat. On mával o niečo kratšie vlasy ako predtým ja, no vedel, že keď opustí toto kreslo, jeho hlava bude úplne podobná mojej. Zapli sa holičove nožnice a z vrchu bratovej hlavy padajú na zem asi 15 cm vlasy, pozriem do zrkadla, všetky oči chalanov pozerajú na mňa a brata, väčšina sa na nás zabáva, ale na niektorých je vidne nervozita, lebo sa boja či nedopadnú podobne. Pozriem na brata, ktorého brada sa zarýva do hrude, padajúce vlasy na zem strieda biela koža hlavy. Holič, pri práci sa pýta mami, či nás má dať do svojej kartotéky, lebo ak sa prídeme znova ostrihať do 3 týždňov, budeme mať zľavu 80% a ak do mesiaca tak 50%. To sa mame zapáčilo a súhlasila aby si nás zapísal do svojej kartotéky, povedala, že aj ona si to doma zaznačí do kalendára, aby sme nepremeškali termín. Brat už zoskakuje zo stoličky a trie si hlavu dlaňami, kým mama platí holičovi, do kresla neochotne sadá najstarší z trojice bratov, ktorý ma vlasy do polovice chrbta. On je o rok mladší ako ja. Kým mama radostne zvestuje správu jednej susede, o zľavách a aký je to dobrý človek, začujem ako otec sediaceho chalana v kresle povie holičovi, že Chlapčenský strih. kým sa mama vyrozprávala, do kresla sadá mladší brat z trojice. Najstarší s bielou kožou vzadu a po bokoch hlavy, stojí vedľa svojho otca. Smiech v holičstve strieda nervozita, niektorý začínajú prehovárať rodičov, že sa pôjdu strihať do mesta.
Cestou domov mama začala vyratúvať dátum o tri týždne.
K Braunovi do holičstva už v živote nevstúpim, vyhrážam sa mame, ktorá si značila do kalendára dátum o 3 týždne s poznámkou pán Braun. To teda pôjdeš! Stále som si stál za svojím a brat sa pridal na moju stranu, no neodhadli sme rozčúlenie sa mami. Ideme, ku strýkovi, rázne dodala. To sme obaja rýchlo skrotli. Mama nás vychovávala samých, za menšie priestupky nás trestala, prehnutím cez koleno a výpraskom na zadok rukou prinajhoršom varechou na holú. No tresty u strýka boli prísne, mama vravela že musíme ucítiť chlapskú ruku.
Rýchlo sme sa prestali hádať a začali sme ju odhovárať od náhlej návštevy strýka, ktorý je policajt obrej postavy a s veľkou silou. Mama neustúpila a všetci traja sme šli k strýkovi.
Strýkovi traja synovia a dcéra neskrývali úsmev nad naším novým vzhľadom a uštedrili aj pár uštipačných poznámok. Najstarší a ich sestra chodili na gymnázium, ďalší mal 14 a najmladší 12 rokov. Chalani nenosili až tak dlhé vlasy ako som mal predtým ja, ale i ich vlasy zakrývali časť uší a vzadu boli po golier košele. Preto mali neskutočnú radosť, keď nás videli s bielymi hlavami.
Medzitým už mama referovala svojmu bratovi a nášmu strýkovi o pánovi Bravnovi, o jeho zľavách a ako sme sa s ňou hádali a ako je na nás sama a potrebujeme prísnu chlapskú ruku. To už stojíme oproti strýkovi. Otočte sa, zreval svojím mohutným hlasom, splnili sme, no to vypadá dobré, to sa mi páči, znovu sa otočte. Tak čo chuligáni, čo to počúvam, vy sa vyhrážate mame? Ktorý to začal? Ja, šepnem potichu? Kto? Nič som nepočul. Ja, poviem o niečo hlasnejšie. dostávam facku, a skoro padám na zem. nepočujem. Ja, som to začal pane. Strýko spustil ako si nevážime čo všetko robí pre nás mama, že nás to musí naučiť......
Ty, ukázal na brata dostaneš 50 rán a ty 2x 50, ukázal na mňa, lebo kazíš svojho brata.
Ty, ukazuje strýko na mňa dostaneš prvý trest potom brat a zase ty svoj druhý trest. trest si odpykávam pred obecenstvom celej domácnosti. Údajné to má udržiavať disciplínu aj jeho detí. Už ukazuje aby som vyskočil na kreslo s vysokou opierkou hlavy. Vyzliekam si nohavice, a aj biele slipy, vyskakujem na kreslo, nohy mám vo vzduchu, rukami sa držím opierok na ruky. je mi jasné, že ak zoskočím z kresla pred 10 ranou, trest začína od začiatku.
Strýko na voľno pár krát šibne bičíkom s tromi tenkými koženými šnúrami. Už teraz sťahujem polky zadku od strachu, prásk zaznie zvukom a prvá rana čo pristála na mojom zadku, prásk druhá, prásk tretia.....držím sa celou silou, aby som nezoskočil zadok začína štípať, ja stonám od bolesti ...asi po 20 rane prvýkrát zoskakujem z pohovky a triem si zadok a......po skončení prvého trestu mi natrie zadok alkoholom, čo neskutočne štípe, horšie ako samotný výprask. A už na kresle je vyšpúlený bratov holí zadok, aj on prvýkrát zoskočil od bolesti až po 10 rane, plače a šúcha si zadok na ktorom je 30 navretých červených pruhov....aj jemu je po poslednej rane vydezinfikovaný zadok alkoholom, pričom neskutočne reve od bolesti a štípania.
Dávam si dole slipy a čakám na druhú časť trestu, zadok mám ako v ohni, snažím sa zatínam zuby no po deviatej rane zoskakujem z kresla, po krátkom šúchaní znovu vyskakujem na kreslo a začína druhý pokus, čaká ma stále 50 rán, no ani teraz som nezvládol desať rán bez toho aby som nezoskočil. Triem si zadok, kľakám si pred strýka a mamu a prosím o odpustenie, sľubujem , že budem chodiť k pánovi Braunovi ako mi nariadi mama, že budem poslušný. Nad tým si mal rozmýšľať predtým, trest dokončíme za každú cenu, mohutným hlasom oznamuje strýko. Znova vyskakujem na kreslo, hryziem sa do pery, s veľkým úsilím som vydržal a zoskočil som po 10 rane...ešte štyridsať rán, zúfalo počítam......konečne posledná rana a dezinfekcia zadku alkoholu, cez praskliny kože alkohol strašne štípe a ja vydávam bolestivé zvuky. Mama mi na zadok prikladá veľké kusy gázy a ja si opatrne obliekam slipy a nohavice. Nemám odvahu si sadnúť.
Pôjdete aj vy k pánovi Braunovi, rozhodne oznámil strýko svojím synom. Najstarší išiel niečo povedať ale radšej si zahryzol do pery, vedel že by dopadol ako ja a aj tak by mu to nepomohlo.
Cestu domov v autobuse som odstál, išli sme rovno aj s bratrancami k pánovi Braunovi. cestou sme stretali dosť chlapcov rôzneho veku s vyholenými bielymi hlavami
aj napriek tomu že už boli po 15 hodine, u pána Brauna bolo dosť detí s rodičmi čakajúcich na ostrihanie. asi po hodine prišiel rad aj na bratancov najprv bol vyslaný najmladší. Mama pristúpila k holičovi a povedala, že tak ako jej synovia. Pán Braun sa usmial, veď dnes všetci idú na chlapčenský strih. Najstarší s bratrancov si hladkal vlasy, akoby sa s nimi lúčil. Ja som išiel bližšie k holičovmu kreslu a pozorne som pozeral ako sa im začína belieť hlava. Aj ich si pán Braun dal do svojej kartotéky, podľa strýkových pokynov. Najstarší bratranec sa mi potom priznal, že si nevie predstaviť čo bude v škole v pondelok. Už teraz sa mu vysmievali, keď prišiel ostrihaný, ale toto ešte nemal na hlave......
Niekoľko nocí som spal na bruchu, keď som jedol pri stole, radšej som kľačal, no v škole som sedel s veľkými problémami.
V pondelok sme čakali na školský autobus, máloktorý chalan z dediny mal na hlave vlasy, väčšina sme mali biele hlavy. Ale pár jedincov aj z okolitých dedín, boli tiež u pána Brauna, využiť jeho akciu.
Počas troch týždňov sa mi pomalí zahojil zadok. No v piatok som prišiel s poznámkou, že som so spolužiakom fajčil na záchode. Mama sa nerozčúlila ako som predpokladal, len s prísnou tvárou oznámila, ide sa k strýkovi. V ten moment som bol na kolenách a prosíkal, že nech ma porestá sama a bežal som po varechu. Nie, odvetila mama.
Pri príchode k strýkovi sa akurát vyzliekal najstarší bratranec. Ten sopliak sa nepoučil a že on zajtra nejde k pánovi Braunovi, tak to má tri krát po 50 rán. A vy ste čo vyviedli? obrátil sa na nás. Fajčil som v škole, nesmelo som sa priznal. Tak tebe chutí fajčiť? Nie, pokrútil som aj hlavou. No tak sa priprav, dostaneš to na striedačku s týmto oplanom. Koľko? nesmelo som sa opýtal. Tak ako on, trikrát po 50 rán. Do oči sa mi tisli slzy len pri tom pomyslení.
Nooo, ukázal strýko na svojho syna. hanbiac sa pred nami si dal dole červené trenírky a vyskakuje na kreslo, prstami nôh sa mierne dotýkal zeme, akoby stál na špičkách...Držal sa statočne no asi po 45 rane zoskočil a v kútikoch oči mu bolo vidno slzy najmä po natretí zadku alkoholom.....
A je tu rad na mňa, zadok mám ešte citlivý, snažím sa vydržať, ale v polovici prvého trestu zoskakujem prvýkrát z kresla, ....prosím vzlykám ale trest pokračuje.....a už je tu alkoholová dezinfekcia.
Znovu dáva bratranec dole trenky, zadok je posypaný červenými pruhmi, rátam v duchu prvých desať rán, vydržal, je dobrý myslím si. no netrvalo dlho a už je na nohách a šúcha si zadok....trest pokračuje...
No poďme, ukazuje mi strýko kreslo....som pripravený a hrdinsky zdolávam prvých desať, ale hneď zoskakujem a triem zadok......som na nohách asi po každej nasledujúcej desiatke.....už nemám miesto na zadku čo by ma nebolelo...
Nasleduje posledné kolo. Bratranec už má vyšpúlený zadok na kresle, má niekoľko krvavých rán po prasknutej koži. Prásk, prásk, prásk, nasledovali tri po sebe rany, bratranec už kňučí od bolesti a znova prásk, prásk, prásk a v tom ďalšie, púšťa sa jednou rukou a chce si uchrániť zadok, no vtom prásk a konček bičíka zasiahne konce prstov...vyskočil od bolesti a začal skákať a zvíjať sa. V tú chvíľu mu bolo jedno, že je nahý pred toľkým obecenstvom.......tretia časť trestu začala od začiatku, bolo vidno ako s posledných síl drží prvých desať rán a po desiatej zoskakuje a kričí na ratu. Už nie je taký hrdina ako na začiatku trestu...
A som na rade ja. Prásk, prásk, prásk, kričím prosím, prásk, prásk, prásk a už som na nohách...nezdržuj, ozve sa strýko, keď si už hodná chvíľu triem obe zadnice, lebo ti pridám ešte jedno kolo. Radšej skáčem na kreslo ako ďalšie rany navyše. Po každej rane sa hniezdim na operadle, ale držím sa a nezoskakujem. Po ôsmej rane sa mierne posúvam dopredu a rana sadá na stehná, vydrž, vydrž hučí mi v hlave a zoskakujem až po desiatej rane. neviem sa dočkať poslednej rany a poslednej dezinfekcie zadku, dostávam gázu na zadok, cítim krvavé pramienky a obliekam slipy, no predtým ako si oblečiem nohavice pozriem do zrkadla a na oboch stehnách sú riadne tri červené zdurené pruhy.
Domov sme išli i s bratrancami. Strýko obom potrestaným ešte pridal trest, ktorý máme vykonať u nás doma a to hodinu kľačať v kúte s rukami za hlavou.
Kým ostatný sledovali televízor, my sme s bratancom s holými zadkami kľačali vedľa televízora s rukami za hlavou, tak aby na nás mama videla.
Ráno sme vstávali veľmi zavčasu, aj bratranec si pri raňajkách kľakol vedľa mňa s poznámkou, celkom dobrý nápad.....
Mama nás poslala samých k pánovi Braunovi. Dala nám po korune. I bratranci od otca dostal po korune. Veď ideme sami, hovorím, povieme že len upraviť. Cestou sme plánovali, čo povieme holičovi. Boli sme prvý pred holičstvom pána Brauna a chvíľu sme čakali, kým otvorí. Prvého sme poslali do kresla brata, išli sme ho s bratancom podporiť, že dnes to bude len zarovnanie. Pán Braun sa opýtal koľko máme peňazí. Každý má korunu, hrdo som odpovedal. Takže máte na chlapčenský strih mládenci, usmial sa pán Braun a poznačil si našu návštevu do kartotéky. To už na zem padajú bratove vlasy čo narástli za tri týždne a na hlave sa odhaľuje biela pokožka , tak isto to bolo aj so mnou a bratrancami. Do holičstva vstúpil aj neznámi chalan, nebol od nás z dediny. Bratranec mi len šepol, spolužiak, taký frajer, rád by som videl ako dopadne. Holičstvo sa pomalí naplnilo chalanmi, čo tu boli aj v prvý deň otvorenia, aj ich rodičia využívajú zľavu...Pochopil som poznámku bratranca, žeby chcel byť pritom, keď jeho spolužiak sadne do kresla, preto som rozvíjal debaty s chalanmi z dediny, predstavoval som im bratrancov.....spolužiak bratranca nervózny a celý červený ide nesmelo do kresla. Na otázku ako to bude, ten len smutne podáva korunu holičovi do ruky. Chápem odpovedal holič. Už ma chalan hlavu v záklone a na zem padajú jeho kučeravé blond vlasy z vrcholu hlavy. Onedlho sa začína belieť ostatná časť hlavy. Pred dokončením sme vyšli pred holičstvo a čakali sme ho. Ahoj, zvítal sa bratranec so spolužiakom, čo ty tu robíš? a kde máš vlasy? Ten s plačom ako malé dieťa, priznáva že v susednej dedine bývajú starí rodičia, ktorý ho sem poslali. Priznal sa že sa musel zapísať do nejakej kartotéky. Tak to sa tu vidíme o tri týždne zasmial sa bratranec. Čo? nechápavo pozerá spolužiak. No to znamená, že ak chcú tvoji starí rodičia, aby si mal strihanie za korunu, musíš dodržať návštevu holičstva maximálne každé tri týždne. To preto si tu bol aj ty znova? Áno, so smiechom povedal bratranec, ale už aspoň nebudem sám na gymnáziu s bielou hlavou a pohladkal ho po štetinách na vrchole hlavy. Môžeš chodiť s nami, ponúkol som sa mu. Sme už dosť veľká partia a šuchal som sa po svojich štetinách.
Dedinou sa ako blesk šíri správa, že už v túto sobotu ráno otvára svoje holičstvo pán Braun a v tento prvý deň chlapčenský strih bude s 80% zľavou a bude len za 1 korunu. Táto správa potešila všetkých rodičov v dedine.
V sobotu včas ráno mňa a aj môjho 10 ročného brata budí mama aby sme sa rýchlo stali, obliekli sa a naraňajkovali. cestou z domu nám oznámila, že ideme navštíviť pána Brauna , začal som špekulovať, aby sme vydržali bez strihania sa, no mama nepovolila. Už sme sa blížili k holičstvu, keď oproti nám bežal chlapec, ktorého hlava bola biela len na vrchu mal krátke čierne štetinky. Drgol som do brata, nie je to tvoj spolužiak? Ten s otvorenými ústami od úžasu súhlasne prikývol. Ja som rozmýšľal, ako poviem že stačí len skrátiť....Vstupujeme do holičstva. Holič končil strihanie asi sedem ročného chlapca, ktorý tam bol so svojím otcom. Ďalší, zvolal holič. Bež si sadnúť, posúrila ma mama. Neochotne si sadám do kresla, kým holič pripína plachtu u krku, do holičstva prišli traja bratia o niečo mladší ako ja so svojím otcom a vzápätí i spolužiak tiež s otcom. Ako to bude, mladý pán? Začínam vysvetľovať, že len skrátiť asi centimeter, no mama povie, ten chlapčenský za korunu. Chcem vstať a protestovať, no silná ruka holiča ma pritlačila späť do kresla. Rozčesal moju hrivu, prudko zaklonil moju hlavu, až ma nadvihlo v kresle. Priložil nožnice na moje čelo cítim na hlave mierne brnenie Nožnice smerujú hore po hlave, po asi piatich, šiestich pohyboch odložil nožnice. Nadvihol som hlavu a s hrôzou som zistil že na vrchole hlavy mám asi centimetrové štetiny vlasov. No to už holič tlačí hlavu doľava, ucho sa mi opiera o plece. Cítim ako druhé nožnice sa zasekli do mojich vlasov pri pravom uchu a smerujú smerom hore, v zrkadle vidím biely pruh kože hlavy a počujem smejúcich sa chalanov, ktorý pozorovali moje strihanie. Holič mi tlačí hlavu dopredu, brada sa mi vrýva do hrude, moja pravá strana hlavy je úplne biela, nožnice už cítim na krku a postupujú na vrchol hlavy. So slzami v očiach čakám na dokončenie aby som mohol čo najrýchlejšie behom utiecť domov. To sa mi už belie koža hlavy aj nad ľavým uchom. Po krátkych úpravách nožnicami, prichádza na rad pena a britva. Holič vezme zrkadlo postaví sa s ním za mňa aby mi ukázal výsledok, jeho práce. Moja biela hlava mi strašne pripomína hlavu bežiaceho bratovho spolužiaka, ktorého sme stretali na ceste do holičstva. Holič odopol plachtu a ja som chcel vyštartovať behom domov, no mama skríkla na mňa : tu budeš čakať!!! Začal som odporovať, no pre útekom ma zastavila matkina dlaň, ktorá pristála na mojom líci. Doma si to rozoberieme. Toto všetko vyvolalo výbuch smiechu v holičstve, ktoré už bolo plné čakajúcich chalanov a ich rodičov. Musel som ostať stáť pri mame v blízkosti holičovho kresla, v ktorom ma striedal plačúci brat. On mával o niečo kratšie vlasy ako predtým ja, no vedel, že keď opustí toto kreslo, jeho hlava bude úplne podobná mojej. Zapli sa holičove nožnice a z vrchu bratovej hlavy padajú na zem asi 15 cm vlasy, pozriem do zrkadla, všetky oči chalanov pozerajú na mňa a brata, väčšina sa na nás zabáva, ale na niektorých je vidne nervozita, lebo sa boja či nedopadnú podobne. Pozriem na brata, ktorého brada sa zarýva do hrude, padajúce vlasy na zem strieda biela koža hlavy. Holič, pri práci sa pýta mami, či nás má dať do svojej kartotéky, lebo ak sa prídeme znova ostrihať do 3 týždňov, budeme mať zľavu 80% a ak do mesiaca tak 50%. To sa mame zapáčilo a súhlasila aby si nás zapísal do svojej kartotéky, povedala, že aj ona si to doma zaznačí do kalendára, aby sme nepremeškali termín. Brat už zoskakuje zo stoličky a trie si hlavu dlaňami, kým mama platí holičovi, do kresla neochotne sadá najstarší z trojice bratov, ktorý ma vlasy do polovice chrbta. On je o rok mladší ako ja. Kým mama radostne zvestuje správu jednej susede, o zľavách a aký je to dobrý človek, začujem ako otec sediaceho chalana v kresle povie holičovi, že Chlapčenský strih. kým sa mama vyrozprávala, do kresla sadá mladší brat z trojice. Najstarší s bielou kožou vzadu a po bokoch hlavy, stojí vedľa svojho otca. Smiech v holičstve strieda nervozita, niektorý začínajú prehovárať rodičov, že sa pôjdu strihať do mesta.
Cestou domov mama začala vyratúvať dátum o tri týždne.
K Braunovi do holičstva už v živote nevstúpim, vyhrážam sa mame, ktorá si značila do kalendára dátum o 3 týždne s poznámkou pán Braun. To teda pôjdeš! Stále som si stál za svojím a brat sa pridal na moju stranu, no neodhadli sme rozčúlenie sa mami. Ideme, ku strýkovi, rázne dodala. To sme obaja rýchlo skrotli. Mama nás vychovávala samých, za menšie priestupky nás trestala, prehnutím cez koleno a výpraskom na zadok rukou prinajhoršom varechou na holú. No tresty u strýka boli prísne, mama vravela že musíme ucítiť chlapskú ruku.
Rýchlo sme sa prestali hádať a začali sme ju odhovárať od náhlej návštevy strýka, ktorý je policajt obrej postavy a s veľkou silou. Mama neustúpila a všetci traja sme šli k strýkovi.
Strýkovi traja synovia a dcéra neskrývali úsmev nad naším novým vzhľadom a uštedrili aj pár uštipačných poznámok. Najstarší a ich sestra chodili na gymnázium, ďalší mal 14 a najmladší 12 rokov. Chalani nenosili až tak dlhé vlasy ako som mal predtým ja, ale i ich vlasy zakrývali časť uší a vzadu boli po golier košele. Preto mali neskutočnú radosť, keď nás videli s bielymi hlavami.
Medzitým už mama referovala svojmu bratovi a nášmu strýkovi o pánovi Bravnovi, o jeho zľavách a ako sme sa s ňou hádali a ako je na nás sama a potrebujeme prísnu chlapskú ruku. To už stojíme oproti strýkovi. Otočte sa, zreval svojím mohutným hlasom, splnili sme, no to vypadá dobré, to sa mi páči, znovu sa otočte. Tak čo chuligáni, čo to počúvam, vy sa vyhrážate mame? Ktorý to začal? Ja, šepnem potichu? Kto? Nič som nepočul. Ja, poviem o niečo hlasnejšie. dostávam facku, a skoro padám na zem. nepočujem. Ja, som to začal pane. Strýko spustil ako si nevážime čo všetko robí pre nás mama, že nás to musí naučiť......
Ty, ukázal na brata dostaneš 50 rán a ty 2x 50, ukázal na mňa, lebo kazíš svojho brata.
Ty, ukazuje strýko na mňa dostaneš prvý trest potom brat a zase ty svoj druhý trest. trest si odpykávam pred obecenstvom celej domácnosti. Údajné to má udržiavať disciplínu aj jeho detí. Už ukazuje aby som vyskočil na kreslo s vysokou opierkou hlavy. Vyzliekam si nohavice, a aj biele slipy, vyskakujem na kreslo, nohy mám vo vzduchu, rukami sa držím opierok na ruky. je mi jasné, že ak zoskočím z kresla pred 10 ranou, trest začína od začiatku.
Strýko na voľno pár krát šibne bičíkom s tromi tenkými koženými šnúrami. Už teraz sťahujem polky zadku od strachu, prásk zaznie zvukom a prvá rana čo pristála na mojom zadku, prásk druhá, prásk tretia.....držím sa celou silou, aby som nezoskočil zadok začína štípať, ja stonám od bolesti ...asi po 20 rane prvýkrát zoskakujem z pohovky a triem si zadok a......po skončení prvého trestu mi natrie zadok alkoholom, čo neskutočne štípe, horšie ako samotný výprask. A už na kresle je vyšpúlený bratov holí zadok, aj on prvýkrát zoskočil od bolesti až po 10 rane, plače a šúcha si zadok na ktorom je 30 navretých červených pruhov....aj jemu je po poslednej rane vydezinfikovaný zadok alkoholom, pričom neskutočne reve od bolesti a štípania.
Dávam si dole slipy a čakám na druhú časť trestu, zadok mám ako v ohni, snažím sa zatínam zuby no po deviatej rane zoskakujem z kresla, po krátkom šúchaní znovu vyskakujem na kreslo a začína druhý pokus, čaká ma stále 50 rán, no ani teraz som nezvládol desať rán bez toho aby som nezoskočil. Triem si zadok, kľakám si pred strýka a mamu a prosím o odpustenie, sľubujem , že budem chodiť k pánovi Braunovi ako mi nariadi mama, že budem poslušný. Nad tým si mal rozmýšľať predtým, trest dokončíme za každú cenu, mohutným hlasom oznamuje strýko. Znova vyskakujem na kreslo, hryziem sa do pery, s veľkým úsilím som vydržal a zoskočil som po 10 rane...ešte štyridsať rán, zúfalo počítam......konečne posledná rana a dezinfekcia zadku alkoholu, cez praskliny kože alkohol strašne štípe a ja vydávam bolestivé zvuky. Mama mi na zadok prikladá veľké kusy gázy a ja si opatrne obliekam slipy a nohavice. Nemám odvahu si sadnúť.
Pôjdete aj vy k pánovi Braunovi, rozhodne oznámil strýko svojím synom. Najstarší išiel niečo povedať ale radšej si zahryzol do pery, vedel že by dopadol ako ja a aj tak by mu to nepomohlo.
Cestu domov v autobuse som odstál, išli sme rovno aj s bratrancami k pánovi Braunovi. cestou sme stretali dosť chlapcov rôzneho veku s vyholenými bielymi hlavami
aj napriek tomu že už boli po 15 hodine, u pána Brauna bolo dosť detí s rodičmi čakajúcich na ostrihanie. asi po hodine prišiel rad aj na bratancov najprv bol vyslaný najmladší. Mama pristúpila k holičovi a povedala, že tak ako jej synovia. Pán Braun sa usmial, veď dnes všetci idú na chlapčenský strih. Najstarší s bratrancov si hladkal vlasy, akoby sa s nimi lúčil. Ja som išiel bližšie k holičovmu kreslu a pozorne som pozeral ako sa im začína belieť hlava. Aj ich si pán Braun dal do svojej kartotéky, podľa strýkových pokynov. Najstarší bratranec sa mi potom priznal, že si nevie predstaviť čo bude v škole v pondelok. Už teraz sa mu vysmievali, keď prišiel ostrihaný, ale toto ešte nemal na hlave......
Niekoľko nocí som spal na bruchu, keď som jedol pri stole, radšej som kľačal, no v škole som sedel s veľkými problémami.
V pondelok sme čakali na školský autobus, máloktorý chalan z dediny mal na hlave vlasy, väčšina sme mali biele hlavy. Ale pár jedincov aj z okolitých dedín, boli tiež u pána Brauna, využiť jeho akciu.
Počas troch týždňov sa mi pomalí zahojil zadok. No v piatok som prišiel s poznámkou, že som so spolužiakom fajčil na záchode. Mama sa nerozčúlila ako som predpokladal, len s prísnou tvárou oznámila, ide sa k strýkovi. V ten moment som bol na kolenách a prosíkal, že nech ma porestá sama a bežal som po varechu. Nie, odvetila mama.
Pri príchode k strýkovi sa akurát vyzliekal najstarší bratranec. Ten sopliak sa nepoučil a že on zajtra nejde k pánovi Braunovi, tak to má tri krát po 50 rán. A vy ste čo vyviedli? obrátil sa na nás. Fajčil som v škole, nesmelo som sa priznal. Tak tebe chutí fajčiť? Nie, pokrútil som aj hlavou. No tak sa priprav, dostaneš to na striedačku s týmto oplanom. Koľko? nesmelo som sa opýtal. Tak ako on, trikrát po 50 rán. Do oči sa mi tisli slzy len pri tom pomyslení.
Nooo, ukázal strýko na svojho syna. hanbiac sa pred nami si dal dole červené trenírky a vyskakuje na kreslo, prstami nôh sa mierne dotýkal zeme, akoby stál na špičkách...Držal sa statočne no asi po 45 rane zoskočil a v kútikoch oči mu bolo vidno slzy najmä po natretí zadku alkoholom.....
A je tu rad na mňa, zadok mám ešte citlivý, snažím sa vydržať, ale v polovici prvého trestu zoskakujem prvýkrát z kresla, ....prosím vzlykám ale trest pokračuje.....a už je tu alkoholová dezinfekcia.
Znovu dáva bratranec dole trenky, zadok je posypaný červenými pruhmi, rátam v duchu prvých desať rán, vydržal, je dobrý myslím si. no netrvalo dlho a už je na nohách a šúcha si zadok....trest pokračuje...
No poďme, ukazuje mi strýko kreslo....som pripravený a hrdinsky zdolávam prvých desať, ale hneď zoskakujem a triem zadok......som na nohách asi po každej nasledujúcej desiatke.....už nemám miesto na zadku čo by ma nebolelo...
Nasleduje posledné kolo. Bratranec už má vyšpúlený zadok na kresle, má niekoľko krvavých rán po prasknutej koži. Prásk, prásk, prásk, nasledovali tri po sebe rany, bratranec už kňučí od bolesti a znova prásk, prásk, prásk a v tom ďalšie, púšťa sa jednou rukou a chce si uchrániť zadok, no vtom prásk a konček bičíka zasiahne konce prstov...vyskočil od bolesti a začal skákať a zvíjať sa. V tú chvíľu mu bolo jedno, že je nahý pred toľkým obecenstvom.......tretia časť trestu začala od začiatku, bolo vidno ako s posledných síl drží prvých desať rán a po desiatej zoskakuje a kričí na ratu. Už nie je taký hrdina ako na začiatku trestu...
A som na rade ja. Prásk, prásk, prásk, kričím prosím, prásk, prásk, prásk a už som na nohách...nezdržuj, ozve sa strýko, keď si už hodná chvíľu triem obe zadnice, lebo ti pridám ešte jedno kolo. Radšej skáčem na kreslo ako ďalšie rany navyše. Po každej rane sa hniezdim na operadle, ale držím sa a nezoskakujem. Po ôsmej rane sa mierne posúvam dopredu a rana sadá na stehná, vydrž, vydrž hučí mi v hlave a zoskakujem až po desiatej rane. neviem sa dočkať poslednej rany a poslednej dezinfekcie zadku, dostávam gázu na zadok, cítim krvavé pramienky a obliekam slipy, no predtým ako si oblečiem nohavice pozriem do zrkadla a na oboch stehnách sú riadne tri červené zdurené pruhy.
Domov sme išli i s bratrancami. Strýko obom potrestaným ešte pridal trest, ktorý máme vykonať u nás doma a to hodinu kľačať v kúte s rukami za hlavou.
Kým ostatný sledovali televízor, my sme s bratancom s holými zadkami kľačali vedľa televízora s rukami za hlavou, tak aby na nás mama videla.
Ráno sme vstávali veľmi zavčasu, aj bratranec si pri raňajkách kľakol vedľa mňa s poznámkou, celkom dobrý nápad.....
Mama nás poslala samých k pánovi Braunovi. Dala nám po korune. I bratranci od otca dostal po korune. Veď ideme sami, hovorím, povieme že len upraviť. Cestou sme plánovali, čo povieme holičovi. Boli sme prvý pred holičstvom pána Brauna a chvíľu sme čakali, kým otvorí. Prvého sme poslali do kresla brata, išli sme ho s bratancom podporiť, že dnes to bude len zarovnanie. Pán Braun sa opýtal koľko máme peňazí. Každý má korunu, hrdo som odpovedal. Takže máte na chlapčenský strih mládenci, usmial sa pán Braun a poznačil si našu návštevu do kartotéky. To už na zem padajú bratove vlasy čo narástli za tri týždne a na hlave sa odhaľuje biela pokožka , tak isto to bolo aj so mnou a bratrancami. Do holičstva vstúpil aj neznámi chalan, nebol od nás z dediny. Bratranec mi len šepol, spolužiak, taký frajer, rád by som videl ako dopadne. Holičstvo sa pomalí naplnilo chalanmi, čo tu boli aj v prvý deň otvorenia, aj ich rodičia využívajú zľavu...Pochopil som poznámku bratranca, žeby chcel byť pritom, keď jeho spolužiak sadne do kresla, preto som rozvíjal debaty s chalanmi z dediny, predstavoval som im bratrancov.....spolužiak bratranca nervózny a celý červený ide nesmelo do kresla. Na otázku ako to bude, ten len smutne podáva korunu holičovi do ruky. Chápem odpovedal holič. Už ma chalan hlavu v záklone a na zem padajú jeho kučeravé blond vlasy z vrcholu hlavy. Onedlho sa začína belieť ostatná časť hlavy. Pred dokončením sme vyšli pred holičstvo a čakali sme ho. Ahoj, zvítal sa bratranec so spolužiakom, čo ty tu robíš? a kde máš vlasy? Ten s plačom ako malé dieťa, priznáva že v susednej dedine bývajú starí rodičia, ktorý ho sem poslali. Priznal sa že sa musel zapísať do nejakej kartotéky. Tak to sa tu vidíme o tri týždne zasmial sa bratranec. Čo? nechápavo pozerá spolužiak. No to znamená, že ak chcú tvoji starí rodičia, aby si mal strihanie za korunu, musíš dodržať návštevu holičstva maximálne každé tri týždne. To preto si tu bol aj ty znova? Áno, so smiechom povedal bratranec, ale už aspoň nebudem sám na gymnáziu s bielou hlavou a pohladkal ho po štetinách na vrchole hlavy. Môžeš chodiť s nami, ponúkol som sa mu. Sme už dosť veľká partia a šuchal som sa po svojich štetinách.